Spôsob saunovania, ktorý sa rozšíril začiatkom 70-tych rokov zo Švédska najmä v Nemecku a Veľkej Británii. Princíp spočíva v suchej saune s minimálnu vlhkosťou a teplotou 100 až 110 °C. V súčasnosti jeho obľuba upadá predovšetkým kvôli vysokej záťaži organizmu, horšiemu poteniu a sťaženému dýchaniu horúceho vzduchu.

Suchá sauna švédskeho typu sa skladá z izolovaných stien obložených drevom. Na vnútorný obklad sa používa len správne vysušené a kvalitné drevo, napríklad Severský Smrek, Červený Céder, Bezuzlová Borovica, Hemlock, z drevín bežne dostupných na Slovensku je vhodná Lipa, Jaseň, Jelša alebo Osika. Na lavice a vnútorné vybavenie sauny sa obyčajne používa drevo africkej vŕby Abachi, ktoré je mäkké a porézne, vďaka čomu na dotyk nepáli, ale pritom sa ľahko udržiava čisté. Zo slovenských drevín je pomerne dobrá lipa, v prípadne núdze je možné použiť drevo topoľové, ktoré sa však zle opracováva a pri použití v saune rýchlo zošedne.
Všetky materiály použité v saune musia byť prírodné, na izoláciu sa používa minerálna alebo sklená vata , drevo sa nesmie nijako povrchovo chemicky upravovať.

V prípade často používaných sáun sa používa včelí vosk, alebo parafínový olej na zníženie nasiakavosti lavíc a vnútorného vybavenia.

Bližšie informácie o suchej saune čítajte TU

Ide o klasický fínsky typ sauny, teda mierne teplú a vlhkú saunu, ktorá je aj súčasným trendom. Pri tomto type saunovania je dôležité, aby teplota v saune neprekračovala 75 – 80 °C, súčasne je však udržiavaná vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, až cca 80%. Špeciálne riešené vetranie a cirkulácia vzduchu pritom zabezpečujú rovnakú teplotu a vlhkosť v celej saunovej miestnosti od podlahy po strop.
Čím je vzduch vlhší, tým sa teplota vzduchu môže lepšie presunúť na pokožku (čím vlhší je vzduch, tým je vyššia jeho tepelná vodivosť). Vďaka tomu je subjektívne vnímaná teplota sauny zahriatej na 75 stupňov, pri 60% vlhkosti asi taká ako pri suchej saune zahriatej na 100 stupňov, avšak bez nepríjemných vedľajších účinkov suchej sauny (vysoká záťaž obehového systému, komplikovanejšie dýchanie…).
Všeobecne platí, že nižšia teplota v saune sa dá vykompenzovať vyššou vlhkosťou.

Konštrukcia aj použité materiály sú rovnaké ako u suchej sauny. Vyžaduje sa pec s dostatočne veľkým priestorom na kamene (leje sa na ne voda, a vytvára sa tak para), alebo pec kombinovaná s parným generátorom. Na takejto peci je potom možné presne nastaviť teplotu a relatívnu vlhkosť, ktorú pec v saune automaticky udržiava.

Výhodou parnej sauny, kde teplota dosahuje maximálne 60 °C pri až 100% vlhkosti, je jej nižšia záťaž organizmu, preto si ju môžu dovoliť (po konzultácii so svojím lekárom) aj ľudia, majúci zdravotné problémy, kvôli ktorým nemôžu ísť do klasickej sauny. Druhý rozdiel medzi vlhkou a parnou saunou je samozrejme v technológii výroby a v cene.

Parná sauna sa skladá zo sklolaminátových panelov (sedadlá, steny, strešná kupola), izolované dvere z bezpečnostného skla, parného generátora a ďalšej technológie (automatické čistenie generátora, automatická dezinfekcia saunovej miestnosti, dávkovač esencie, úprava vody…).

Ako parnú saunu je možné použiť aj špeciálne izolovanú (zo všetkých strán vrátane podlahy a stropu) miestnosť obloženú keramickými kachličkami, je to však náročnejšie riešenie kvôli komplikovanej izolácii a tiež kvôli tomu, že treba voliť výkonnejšie parné generátory vzhľadom na vyššiu tepelnú vodivosť kachličkových stien.
Parné sauny s kachličkovými stenami však vyzerajú veľmi exkluzívne, aj keď ich cena tejto exkluzivite zodpovedá.

Bližšie informácie o parnej saune čítajte TU

Rozdiel v teplote a vlhkosti(pdf)